Svadobné šaty nemusia byť len doménou nevesty. Do výberu môže pod ťarchou tradície hovoriť aj rodina. Hoci sa vo väčšine prípadov nastávajúcej mladej pani pri voľbe svadobnej róby zásadné medze nekladú, existujú aj prípady, kedy je snúbenica postavená takzvane pred hotovú vec. Zdedené svadobné šaty však nemusia byť zlým nápadom.
Všeobecný zvyk, kedy si snúbenica niekoľko mesiacov pred konaním obradu zájde s kamarátkami do salónov a vyberá podľa vlastného vkusu, má v praktickom živote niekoľko výnimiek. Sú nimi krajové zvyklosti, kedy sa vyžaduje, aby si nevesta pri obrade obliekla kroj alebo jeho súčasť. Druhým aspektom vyžadujúcim tradičné prvky je náležitosť k šľachtickému alebo významnému rodu, ktorý si zakladá na prvkoch a praktizuje ich aj pri svadbe. A potom sú rodiny, kde jednoducho odnepamäti panuje matriarchát a je ikonou aj v ďalšej línii.
Prečítaj si: Ako zvládnuť svadbu s pokojom? S našimi tipmi to zvládneš!
Keď tradícia preváži nad módnym hitom
Keď sa slečna vydáva do rodiny, v ktorej je zvykom darovať prsteň, ktorý nosila babička, prababička alebo aj zakladateľka rodu cez niekoľko kolien, je veľký predpoklad, že sa nevesta takisto stretne s prosbou, aby si vo svoj veľký deň obliekla šaty, ktoré sa v rodine dedia z generácie na generáciu. Väčšinou ide o model, ktorý bol už u krajčírky z minulého storočia koncipovaný ako nadčasový a nesie v sebe archaické aj moderné strihové úpravy. Dá sa totiž predpokladať, že nevesty, ktorých rukami šaty prešli, nie sú z jedného cesta, teda pri každej svadbe bol zásah ihly a nite nutný.
Príbeh jednej rodinnej histórie
Historicky vzaté, najstaršie dokázateľné odovzdávanie svadobného odevu je datované k roku 1895. Doteraz neporušený reťazec dedenia odštartovala Mary Lowry Warrenová, ktorá si ich na sklonku 19. storočia nechala ušiť podľa svojich predstáv z lesklého šifónu. Na tú dobu bol strih veľmi odvážny. Lodičkový výstrih a balónové rukávy doplnila dlhá vlečka. Počas jedenástich sobášov, v ktorých zažiarili, bola rôznymi nevestami striedavo doplňovaná a odoberaná čipka.
Šaty, ktoré nosia šťastie
Naposledy si ich v roku 2015 obliekla Abby Kingstonová, ktorá je Warrenovským nepriamym potomkom. Hoci šaty neboli v najlepšom stave, zásah skúsených reštaurátoriek im vrátil šmrnc a noblesu. Dvesto hodín na nich pracoval tím odborníkov, upravil pritom rukávy aj sukňu. Pôvodný materiál a štruktúra ale zostala zachovaná. Nutné je povedať, že všetky nevesty, ktoré sa v týchto šatách vydávali, vraj prežili šťastné manželstvo. Ohromujúci príbeh jednej rodinnej histórie môže mať svojich nasledovníkov.
Šikovné krajčírky si vždy poradia
V dobe moderných technológií nie je žiadnym problémom oživiť zašlé farby a vzkriesiť k životu akúkoľvek textíliu. Šaty po mamičke sa môžu stať srdcovou záležitosťou, ktorá v sebe nesie poriadnu dávku nostalgie a pritom môžu vyzerať ako nové. Keď nevesta dôjde k záveru, že je strih naozaj nemoderný, je možné šaty upraviť doplnkami, aby sa model stal elegantným a pritom sexy.
Konečné slovo je na strane nevesty
Ak sa nevesta rozhodne vyjsť želaniam rodiny v ústrety a odieť sa do šiat z úcty ku generačnej piete, môže požiadať o decentné úpravy. Šaty by však nemali zásadne zmeniť dĺžku ani strihovú kompozíciu. Keď sa nevesta rozhodne želaniu rodiny nevyhovieť, má na to sväté právo, musí však rátať s tým, že sa môže stretnúť s nepochopením a nepríjemnými reakciami. Napriek tomu je NIE výsostnou možnosťou voľby každej snúbenice a treba ho rešpektovať. Úcta k tradícii sa nedá vynútiť.
Neprehliadni: Výročie svadby: Vieš, ako sa jednotlivé výročia nazývajú a čo symbolizujú?
