Taliani sú známi svojím šarmom, temperamentom, vyberaným módnym vkusom, vynikajúcou kuchyňou, pápežom, mafiánskymi príbehmi, jedinečnými Benátkami. Určite ste počuli výraz talianske manželstvo. Ako vyzerá taká tradičná talianska svadba? Poďte sa na to s nami pozrieť.
Neprehliadni: Levanduľová svadba: Zažeň svadobný stres
Nevesta
Od nevesty sa očakáva, že súčasťou jej svadobnej róby je aj podväzok. Tradícia podväzku siaha až do štrnásteho storočia. Tento kúsok látky symbolizuje šťastie, ktoré si po obrade môže jeden zo svadobčanov uchytiť. Nevesta (alebo v niektorých regiónoch ženích) hádže podväzok do davu svadobčanov. Ak nevesta podväzok nemá, hádže sa jej pravá topánka. Aj u nás sa verí, že ak ženích uvidí nevestu v svadobných šatách pred obradom, prinesie to do ich spoločného života nešťastie. V niektorých častiach Talianska sa dokonca nevesta nemôže pozrieť ani sama na seba do zrkadla pred obradom. Vraj to tiež prináša smolu.
Ženích
V Taliansku je úlohou ženícha zabezpečiť svadobnú kyticu a kvety na svadbu. Je to posledný dar, ktorý dostane jeho snúbenica pred tým, ako bude jeho manželkou. Kvety si môže nevesta vybrať, ale účet hradí ženích. Kedysi na tradičných talianskych svadbách sa rozstrihla ženíchova kravata na niekoľko kúskov, ktoré sa rozdali medzi hosťov – mužov na svadbe. Tí chodili medzi ostatných svadobčanov a za symbolickú sumu tieto časti kravaty predávali hosťom na svadbe. Tým mali zakúpené kúsky priniesť šťastie a mladomanželom malý finančný dar.
Svadobné šaty
Všetci očakávajú, že nevesta bude mať svadobné šaty bielej farby. Napríklad v Toskánsku podľa tradície nevesta bola oblečená v čiernych šatách s bielym klobúkom. V Benátkach zase nevesta počas obradu mala na sebe svoje druhé svadobné šaty, zatiaľ čo tie pravé svadobné si obliekala až na prvý tanec so svojím čerstvým manželom. Závoj je samozrejmosťou svadobných šiat. V južnom Taliansku by mal byť závoj tak dlhý, ako veľká je láska mladého páru. Obyčajne jeden meter za každý rok, ktorý boli zasnúbení.
Ďalšie tradície
Peknou tradíciou, ktorá sa už pomaly vytráca a dodržuje ju len málokto, je spievanie serenády v noci pred svadbou. Ženích spieva svojej budúcej žene pod oknom na oslavu ich nadchádzajúceho zväzku a ona mu zvyčajne spustí potom v košíku chlieb, syr, šunku ako symbol toho, že jeho návrh prijíma a teší sa tiež.
Deň, v ktorý sa mladý pár rozhodne vziať, je tiež dôležitý. Nedeľa sa považuje za najlepší deň, ktorý prinesie šťastie, prosperitu a plodnosť. Sobota je zase vhodná pre vydaj vdovy.
Po svadbe v niektorých oblastiach Talianska zosobášený pár rozbíja sklenú vázu a črepiny, ktoré sa zrátavajú, predstavujú počet rokov plných šťastia.
Ďalšou tradíciou je rozdávanie bomboniere – malá pozornosť, čokoládky, mydielka a confetti –mandle obalené v cukre. Rozdávajú sa svadobným hosťom ako vďaka za účasť na svadbe. Počet confiett je dôležitý, malo by to byť nepárne číslo, najmä päť a sedem, ktoré sú považované za šťastné čísla.
Hádzanie ryže na pár vychádzajúci z kostola predstavuje sprchu plodnosti. Peknou tradíciou je i viazanie uzla zo stuhy. Nevesta predstavuje stuhu, zatiaľ čo ženích uzol.
